Imagináciou k autenticite

Keď počujeme slovo imaginácia, často si predstavíme fantáziu, vymyslený svet, niečo neskutočné. Hovoríme o predstavivosti maliara, hudobníka, spisovateľa. O dennom snívaní. A pritom má imaginácia oveľa hlbší význam — je to schopnosť vytvárať vnútorné obrazy, ktoré nie sú len výplodom fantázie, ale nesú symbolický zmysel a psychologickú hĺbku.

Prečo je imaginácia dôležitá – už od detstva

Psychoanalytik Bruno Bettelheim upozorňoval, že rozprávky sú pre deti nevyhnutné. Dieťa totiž svet ešte nevníma cez rozum a logiku tak ako dospelý. Vníma cez obrazy, cez symboly, cez emócie. Práve preto rozprávky — plné archetypov, postáv a skúšok — hovoria jeho jazykom.

V symbolickej rovine sa detská skúsenosť zmysluplne usádza a stáva sa pochopiteľnou. Nie abstraktne, ale autenticky — teda pravdivo pre konkrétne dieťa. Ako vraví Bettelheim, rozprávka nie je len rozprávkou. Je nástrojom porozumenia vlastnému prežívaniu.

Symboly ako mapa k zmyslu

Podobne to vnímal aj známy religionista Mircea Eliade, podľa ktorého symboly a imaginatívne vnímanie sveta spájajú človeka s hlbším poriadkom života. Slovo imaginácia pochádza z latinského imago – obraz, ktoré sa zasa viaže na imitatio – napodobňovanie.

Človek prostredníctvom imaginácie „napodobňuje“ archetypálne modely — pradávne vzory ľudského konania a bytia. Nejde o obyčajné kopírovanie, ale o znovuoživovanie významu: dávame týmto obrazom nový život v konkrétnom čase, našom príbehu, našom prežívaní.

Mať imagináciu preto neznamená len snívať. Znamená vidieť svet v jeho hĺbke a celistvosti. Vidieť to, čo sa slovami nedá úplne vystihnúť. Človek bez imaginácie je ako odrezaný od svojho vnútra — od tej vrstvy reality, ktorá nie je merateľná, ale je o to podstatnejšia.

Od mýtu k porozumeniu

Filozof Hans-Georg Gadamer tvrdil, že mýtus bol kedysi základným nástrojom, ako ľudia vyjadrovali pravdu. V pôvodnom význame znamenalo slovo mythos „reč“, „správa“, „príbeh, ktorý prináša zmysel“. Až neskôr bol tento spôsob chápania potlačený rozumovým logosom, a mýtus sa začal chápať ako niečo nepravdivé či naivné.

No v skutočnosti je mýtus práve tým spôsobom, ako sa ľudia odpradávna snažili porozumieť svetu a sebe.

Imaginácia ako nástroj autenticity

Imaginácia nie je opakom reality. Je jej hlbokou súčasťou. Umožňuje nám vyjadriť rozpory, ktoré logika nedokáže vyriešiť. Pomáha nám chápať vlastný vnútorný svet aj naše miesto vo vzťahoch a spoločnosti. A možno najdôležitejšie: pomáha nám byť autentickými. Takými, akými vnútorne sme — pod všetkým tým, čo si myslíme, že by sme mali byť.