Prečo sú príbehy liečivé?

Keď som sa prvýkrát zúčastnila workshopu Storrytelling s Martinkou Jánošíkovou, ktorý už pravidelne hostí Malokarpatská knižnica v Pezinku, tak som vedela, že toto je cesta, ktorá je nielen vzrušujúca, ale aj odkrýva veľmi silné nástroje, ako sa priblížiť k inej ľudskej duši.

Rozprávanie príbehov je umenie, ktoré má veľmi silnú tradíciu v mnohých krajinách sveta, ale na Slovensku sa táto tradícia prerušila. Aj keď si istý druh príbehov rozprávame stále, zabudli sme využívať ich liečivý potenciál. Archetypálna múdrosť, ktorá vie zasiahnuť človeka na mnohých úrovniach je skrytá nielen v našich každodenných rozprávaniach o prežitých zážitkoch a skúsenostiach, ale ešte viac v starých príbehoch, rozprávkach a mýtoch.

Ale prečo nás symbolika votkaná do príbehov tak oslovuje? Prečo pri rozprávaní, čítaní príbehu zabúdame na svoje každodenné starosti? Prečo nám v hlave vybuchuje ohňostroj Aha! efektov, keď narazíme na ten správny príbeh?

M. Eliade, ktorý bol ovplyvnený štúdiom indickej filozofie, vymyslel termín teror času. Tvrdí, že ak podmieňujeme svoju existenciu vonkajšími udalosťami, nedokážeme nájsť potrebnú kotvu, ktorá by nám dala vnútornú silu žiť aj napriek neblahým okolnostiam a ústredným pocitom sa stáva bezmocnosť. Tou kotvou je zmysluplnosť. A zmysluplnosť vnímal ako otvorenosť voči svetu.

V dávnej minulosti bol ľudský život nerozlučne pretkaný so životom planéty. A aby človek tejto dávnej (v niektorých oblastiach ešte aj nedávnej) minulosti dokázal porozumieť svetu okolo seba, prijal ho ako jazyk, vnímal ho ako symbolický a alegorický text. A tak k nemu vzťahoval aj samého seba. A z tejto perspektívy celý svet nesie v sebe skryté významy, ktoré sú nositeľmi správ. Prichádza k ozmyselňovaniu skutočnosti aj života človeka pomocou symbolov, metafor a projekcie. Avšak k takémuto vnímaniu musí byť človek otvorený.

Príbehy sú liečivé, pretože symbolické vnímanie je náš prvotný a prirodzený spôsob komunikácie so svetom okolo nás. Tento spôsob komunikácie nám dovoľuje porozumieť svetu aj sebe, dáva nášmu bytiu aj konaniu zmysel. Vnímať vo svete iný, ako doslovný význam nám pomáha zmierňovať dopad času na naše bytie, pretože nám poskytuje kotvu zmysluplnosti a posúva nás od pocitov bezmocnosti k zážitku tvorivosti.